Na slovíčko s Chrisom Joslinom

Máme posledný augustový deň a zajtra štartuje európska Etnies tour s názvom Barge The Bloc. Celý tím je už pár dní v Prahe, kde sa v utajení venuje natáčaniu na street spotoch po celom meste. Celý tím až na jedného člena. Chris Joslin, hviezda celosvetového formátu, práve dosadol na pražskom letisku Václava Havla. Cez nabitý program má za sebou bezmála 24 hodín na cestách. Naša prvá otázka tak logicky smeruje k tomu, či sa chce Chris stavať na hotel a tam si pokojne oddýchnuť.

nChris však na sebe nenecháva poznať ani trochu únavy a bez rozmyslu odpovedá, že by sa radšej rovno pripojil k zvyšku tímu. Ten sa práve nachádza na spote v Řepích vedľa obchodného centra. Na mieste sme za pár minút a mne sa naskytá pohľad, ktorý moja hlava nestíha spracovať. Nachádzame sa na nenápadnom sídlisku, kam som ako malý chlapec chodil na krúžky a obrážal miestne spoty s kamarátmi. Teraz tu pred malou vinárňou stojí komplet Etnies tím a spoločne sa hecujú do wallridu z osmičiek. Práve na tomto spote nám Chris ochotne venoval pár minút svojho času na krátky rozhovor.

Jasne, Stalina poznám z videí az rozprávania od kamošov. V Prahe som prvýkrát, takže sa teším až sa tam zajtra v rámci dema prejdem.

Čo sa týka rozloženia môjho času, tak by som bol určite rád za nejaký poriadok ako keď chodíš do práce od deviatej do piatej. Ale toto je skateboarding, žiadny 9-17 tu neexistuje, demá a contesty sa často upečú na poslednú chvíľu a my jednoducho musíme ísť s touto flow, našťastie skateboarding milujem, takže som nad tou negatívnou stránkou nikdy veľmi nepremýšľal.

Názov znie ako idyla, ale nebolo to úplne najkrajšie miesto na život, ale tak nejako si zvykneš, sklopíš hlavu a kým si hľadíš svojho, tak ťa tam nikto veľmi neotravuje.

To, že som nad sebou nemal ochrannú ruku svojich rodičov ma nasmerovalo k tomu si vždy všetko zariadiť sám a dôverovať kamošom.

(Chris vyrastal v nekompletnej rodine, otca mu zastrelili v 7 rokoch policajné zložky a vychovávaný bol predovšetkým svojou babičkou pozn. red.)

Áno, asi to, že som nad sebou nemal ochrannú ruku svojich rodičov ma nasmerovalo k tomu si vždy všetko zariadiť sám a dôverovať kamošom, ktorí pre mňa boli ako náhradná rodina. Nakoniec to boli práve kamoši, skateboarding a moja babička, ktorí zo mňa urobili človeka akým som dnes.

Uf, to je ťažká otázka. Ťažko sa mi to porovnáva. Natáčanie video partie je niečo čo ma vždy bavilo a baviť neprestane. Keby som ešte k tomu dokázal vyhrať olympijskú medailu, tak si hovorím prečo nie? Na druhú stranu sa snažím až tak nesústrediť len na preteky a udržať si balans so streetom. V skateparku jazdím rád, ale nie som ten typ čo by si dopredu 100x nadrtil lajnu. Ani to pre mňa nefunguje, pretože aj keď si nejakú sérku najdem dopredu, potom koľkokrát zistím, že v danom skateparku je iná flow alebo sú prekážky inak vysoké, než som predpokladal. Takže je to pre mňa vo výsledku len strata času a naopak potom napríklad prichádzam kontrolu nad inými tričkami, čo som mal normálne na každú. Takže sa snažím nenechať si preteky veľmi stúpnuť do hlavy.

Jeden už máme hotový, ten by mal vyjsť na konci roka. A na ďalšom akurát teraz pracujem.